Kapitola 19: Vznik dvoch Kráľovstiev
Vojny trvali niekoľko generácií a z chaosu vznikli prvé snahy o spojenectvo v Gracii. Muž menom Paris, s jeho vojenskou mocou a ohromnou silou priniesol jeho ľuďom slávu a vyhral mnoho bojov a obsadil územie v mene Beheima. Paris sa stla legendárnym keď sa on a jeho armáda postavili proti zlomyseľným horalom z Quaseru. Tor, najsilnejší bojovník Quaseru, utŕžil v zúfalom boji od Parisa ťažkú ranu. Tor nikdy predtým neprehral súboj a legenda vraví že zranený Tor povedal, "Si skutočne človek? Taká sila, taká rýchlosť!" Paris stál nad svojím nepriateľom a rozhladol sa po okolí a odpovedal, "Tak moc si želám zjednotiť toto územie... Statočný bojovník zo severu, prisahaj mi vernosť a spolu porazíme všetkých ktorí sa nám postavia." A tak Paris viedol Rytierov Bieleho Sokola, Divokých Rytierov a teraz aj jeho novýchg spojencov horalov po území Gracie a dosiahol veľa vojenských víťazstiev. Územie Beheimu sa rozrástlo na päťnásobok svojej pôvodnej veľkosti a Paris vyvolal vzburu proti vznešeným a dosadol na trón. Medzitým južné oblasti tiež prekypovalii aktivitou a mnohí boli zaskočení správami o nepokojoch medzi Graciou a Elmorom. Charizmatický vodca Raoul viedol svoju vlastnú kampaň na vytvorenie sily pod jeho vlajkou. Šikovný rozprávač Raoul neporazil nepriateľov zbraňami, ale slovami. Jeden z jeho prejavov vyzeral asi takto: "Páni zeme! Čo nevidíte čo sa deje za našimi hranicami? Strašní nepriatelia sa rútia na nás kým sa tu rozprávame! Kráľovstvo Elmoru už dlho túži po našom bohatstve a čaká len na pravý moment na útok. A keď sa Gracia za morom rozhodne tiež zaútočiť, sme stratení! Nemáme inú možnosž ako zjednotiť sa pod spoločnou vlajkou a pripraviť sa na vojnu." Raoul použil presviedčanie aby pevne spojil južné krajiny. Ale hrozba Elmoru nebola taká veľká ako sa zdalo lebo mali plno práce s povstaním orkov na to aby sa zamerali na Aden. Bez ohľadu na to, Raoul najprv spojil sily s jeho lojálnym spojencom Innadril, a spolu tieto krajiny sformovali kráľovstvo Aden. Na rozdiel od Parisa Raoul viedol nekrvavú kampaň a zašiel na západ aby získal Giran a Dion. V Orene sa Raoul po prvý krát stretol s odporom. Oren sa ustanovil za vodcu južných krajín a neprijal iného vodcu ako seba samého. Eventuálne sa tieto dve kráľovstvá začali škriepiť, ale Aden šikovne získal víťazstvo. Gludio, ktoré bolo svedkom tejto potyčky sa dobrovoľne rozhodlo pridať k Adenu a tým zavŕšil spojenie Adenu. Potom sa Raoul stal spojeneckým kráľom. |
Kapitola 20: Dedici uzemia
Coskoro po zjednoteni Adenu si Gracia podrobila svoje vlastne uzemie, ked zvysok opozicie, Hwuh, padol do ruk Parisovi. Paris spravil hlavnym mestom Arpenino a reorganizoval strukturu kralovstva. Teraz mocny Aden dokazal ze je silny a nehodno sa s nim zahravat, ked sa uspesne ubranili utoku Elmoru. Po nahlej smrti Raoula sa zacala nova kapitola v historii Adenu. Elmore citil ze Aden je zranitelny a opakovane napadal severne casti Adenu. Raoulov nastupca, Trabis, dokazal odradit utocnikov, ale zomrel po nakazeni zahadnou chorobou. Dalsim v poradi na tron bol sestnast rocny Amadeo. Ked sa to dopocul Paris, potesil sa, "Nebesa su naklonene nasej Gracii! Sestnast rocny kral? Toto bude pad Adenskeho kralovstva!" No Paris kruto podcenil mladeho Amadea. Chlapec briliantne obranil masivny utok Elmoru a Paris citil ze jeho sanca porazit Aden sa stratila. Ignoroval rady vsetkych svojich radcov, vratane svojej pravej ruky, muza zvaneho Dillios, a spustil masivny utok na Aden po mori aj po susi. Vysledok bol katastrofalny. Asteir, vyhnany kral Elmoru sa pridal k Adenu, dlhorocnemu nepriatelovi jeho otca. "Nemas v sebe kuska hanby? Mal by si sa nabodnut na svoj mec za to ze si sa pridal k nepriatelovi tvojho otca!" krical nahnevany Paris. Asteir mu odpovedal, "O toho holobriadka sa postaram neskor, ale teraz si ty moja hlavna korist." Bitka o Giran zvratila priebeh vojny, a vojska Gracie, porazene a demoralizovane, sa vratili do ich kraja. Parisova porazka vo vojne s Adenom na nom zanechala velku jazvu, lebo nikdy predtym nepoznal prehru. Paris neskor ochorel a zomrel. Nastupca tronu Gracie bol muz menom Carnaria, o ktorom si mnohi mysleli ze nie je vhodny pre kralovstvo. Opozicny Cucarus vystupoval proti Carnariovi. Verny radca, Dillios, pomohol Cucarusovi ziskat popularitu u obyvatelov Gracie, a Carnaria rozdelil kralovstvo na dve casti. Severna a Juzna Gracia sa stali trpkymi nepriatelmi a ich spor ich znacne oslabil. Toto boli vynikajuce spravy pre Amadea, a vyuzil prestavku vo vojne na posilnenie Adenu. Jeho snahou vstupili Aden, Elmore a Gracia do mierovej zmluvy a nastal krehky mier. |
Epilog
Ked muz dokoncil svoj pribeh, zacalo uz na obzore svitat. Dlha noc uplynula a blizil sa usvit. Z ohna uz nic neostalo okrem tlejuceho popola. Vypravac si opat zapalil fajku a zhlboka sa nadychol. "No, moj pribeh sa tu konci. S postupom casu bude ale urcite pokracovat. Kto vie, mozno aj vase mena budu raz v tomto pribehu?" Zacalo sa predierat slnecne svetlo a ja som citil ze mi nieco velmi dolezite unika. Dalo to dost namahy najst moj strateny hlas a spytat sa, "Kto ste? Preco nam hovorite tieto pribehy a odkial ich vlastne viete?" Muz sa bez slova postavil na nohy. Ako sa postavil, bol vacsi! Vyzeral celkom normalne ked sedel, ale teraz bol obrovsky, aspon dvadsat stop vysoky - a vrhal na nas vsetkych tien. Jeho obrysy ostali skryte pod kapucnou. Potom sa pomaly a potichu zacal stracat! Da sa to popisat ako rozplyvanie sa po okrajoch a potom sa vyparil v zavane vetra, bol prec ako prach. Nic nam nepovedal, ale myslim ze viem kto to bol. Skryvanie svojej podoby a vypravanie historiek rasam tohto sveta je presne to co by robil ten co tu bol od sameho vzniku sveta. Mozno prave ten co stvoril ludi? |
Prelude (Začátek)
(predchadzajuce sekcie vynechane) ... Pamatame si na ten rok - ktory bol len par rokov pred zaciatkom noveho storocia, ako prvy z obdobia chaosu. Aj ked to bol rok ako kazdy iny v pisanej hostorii, "zaciatok" pohromy ktora nas cakala prave prisiel. Nemohli sme byt pripraveni, aj keby sme vedeli co nas caka... V Adene, kralovstve ludi sa knazi boha svetla zisli v Orenskom kostole. Vsetci sa zhodli na tom ze sa im prisnila nocna mora, ktora predpovedala zlovestnu buducnost. Niektori tvrdili ze to je varovanie bohov, ini ze ide o trik diablov, ale vsetci boli zachvateni pocitmi nebezpecenstva. V snahe zvysit bezpecnost sa toto mrzute zhromazdenie rozhodlo ziskat doveru medzi rasami, ktore boli odvrhnute na tak dlho a poslali konvoj vodcom kazdej rasy. V kralovstve Elfov, ktory ziaril smaragdovym svetlom, bolo tazke si predstavit ten sok, ked zistili ze ich strom sveta, matka vsetkych lesov, umiera. Tato nadherna rasa zdvihla savesy, ktore ju tak dlho skryvali pred svetom a vyslala vela ich mladych do sveta Ludi, aby nasli sposob ako zachranit strom sveta. Aj ked sa na to prislo prineskoro, nebolo pochyb o tom ze niektori z Temnych Elfov uz vedeli tajomstvo, ktore az donedavna mohlo byt vyslovene jednym dychom - a to tajomstvo ich bohyne. Ked sa ludia zhromazdili na zamku Oren, ich vyraz potvrdil ze uz odhalili proroctvo "temneho osudu ktory mal prist". Orkovia, ktori nepozdaju strach, sa predsa obavali zimy ktora mala prist, bez znalosti toho ci po zime pride este jar. Paagrio, orksky lord Kakai vyslal poslov aby zjednotili orkov, ktori sa roztrusili do roznych paktov a pripravili sa tak na "vecnu zimu". Nebolo iste ci v tom case Trpaslici nieco robili. Bolo povedane ze sa budu starat o seba bez ohladu na to co sa deje vokol nich. Ale to by len znesvatilo obchodneho ducha Trpasikov. Je to len dohad, ale kraj Trpasikov, tak posadnuty ziskavanim starych vedomosti titanov, objavili "Zapisky Maphr", ktory ukryval stopy civilizacie starej tisic rokov, a verili ze mozu rozoznat zaciatky absolutnej geometrie. Teraz v roku "zaciatku", ktory by nikto tak nepomenoval, odvazni muzi kazdej rasy spojili sily. Aj ked sa stale nenavideli, bojovali bok po boku proti spolocnemu zlu, ktore malo prist. Tito hrdinovia dosiahli vela malych vitazstiev aj ked sa klanali predtuche temneho osudu ktory ich ocakaval. napisal Hindemith, pisar Despariona (student Hardina) Roku Imperia 1640 |
Kronika 1: Predtuchy Vojny (Chronicle 1: Harbingers of War)
Kapitola 1: Suboj o Giran
Vdaka snaham Kardinala Sersina, to vyzeralo ze semienka dovery konecne zapustili korene - skoda ze len na chvilku. Neprijemny pocit prichadzajucej krizy uz pocitovali vsetky rasy. Zaciatok pekla nastal tam, kde by to nikto neocakaval - ani na hranici uzemia, ani v mrazivych severnych uzemiach kde ziju prisery, ale hlboko v uzemi ludi. Historia je vazny ucitel tvrdych lekcii casto opakovanych. Vyzera to ze ludia potrebuju nepriatelov ako vzduch ktory dychaju. Ak si nenajdu protivnikov, zacnu sa skriepit navzajom. Od kedy som sa dopocul o pohrome pri zamku Giran, slova mojho jedineho ucitela ma prenasleduju, vysmieva sa mi s jeho preverznou mudrostou: Od kedy su ludia poskladani s odpadkov bohov, su proste zli... Ked Elfsky vyslanec presiel cez uzasne brany Adenu, Vojvoda Lewin Waldner, ktory mal pod kontrolou Gludio, bol vyhnany z uzemia. Novy lord bol obcajny dobrodruh s neznamym povodom. V Dione, Vojvoda Ashton bol donuteny sa vzdat jeho tronu v prospech rebelov a utiekol do Adenu. Vojska krala Amadea boli zdrzane zoldakmi Ol Mahum a neboli schopni sa vcas dostat Vojvodovi na pomoc. Pravidla obliehania su krute - rebelsky vodca, ktory obsadi hrad sa stane pravoplatnym vladcom celeho uzemia. Kral moze len uznat vysledok. Ludia by mali pocuvat - aj povstania za okrajom hranic uzemia mohli sposobit rychly pad kralovstva. Osud uz naznacoval prichod chaosu - dolezita bitka sa odohravala v najbohatsej casti kralovstva, oznacujuca vyznamny bod v udalostiach. Vela podozrivych zalezitosti sa zucastnilo v bitke o Giransky zamok. Ked boli susedni lordi nahle vystriedani, ako mohol Baron Carmon Esthus zbytocne rozsirit jeho sily pri vyprave na porazku Antharasa? Kam sa podeli ti co prezili utok? Kde bol Baron a preco zveril zamok Lionne Blackbird, ktorej dolezitost je stale neznama? Preco sa ti na bojisku tak lahkovazne bavili na fakte ze veci boli stale taketo? Odpovede su zname Sieghardtovi, zoldakovi ktory pricestoval z Elmoru aby sa pripojil k obliehaniu, tak ako su zname mladej princeznej, ktora sa pokusa obranit hrad na Baronovu poziadavku. Pre nich oboch a pre vela im podobnym, ich dovody su Predtychy Vojny. - Student Hardina a Pisar Despariona, Hindemith, Rad Imperia, 1640 |