Kapitola 2: Erica (1)
Jazero Innadril je na hranici medzi Innadrilom a Giranom. Na sever smeruje velka pustatina znama ako Priechod Smrti (Death Pass). Rieka slz tecie juzne od Jazera Innadril. Na kopci nad severozapadnym pobrezim lezi hrad s vyhladom na jazero zo vsetkych stran. Bolo to teple leto, ked sa slnko predieralo cez kozu ako sip. Priekopa ktora obklopovala hrad jasne ziarila, ale tmave oblaky na severe napovedali ze pridu huste dazde. Vrany krakali a obe armady si pripravovali zbrane do boja, cakajuc na zaciatok konfliktu. Graham bol stary muz, obleceny do drahych siat, hovorca hradneho pana ako obchodnik navstevujuci palac. Ked vstupil do stanu, Sir Graham si upravil plast a postazoval sa na severske vetry. Na kontrast si Erica Ken Weber stiahla vlasy do vrkoca aby viali vo vetre. Jej nepokoj pred bitkou bol obnoveny staznostami Sira Grahama. Klanove vlajky okolo tabora plali ako dive ohne vo vetre. Na okraji zoldaci niesli zasobnik prieraznych sipov. "Vdaka dobrej voli lorda a bohatej investicie nebudeme trpiet nedostatkom materialu. Keby aj dalsie veci boli tak dokledne vybavene vami, zoldakmi. Alebo tymi druhoradymi bojovnikmi." Graham si povzdychol, smerujuc svoj nevrely pohlad na tabor. Dalsi klan, ktory slubil ucast na obliehani sa potichu pripravoval na bitku. Skupina tridsiatich elfov vybavenych tenkymi nalestenymi mecmi a v mithrilovom brneni sa zoskupila pod ciernou vlajkou s cervenym erbom vlka. Na cele skupiny im velila Temna Elfka so striebornymi vlasmi. "Nemusis sa obavat. To su zoldaci Bratstva Cerveneho Vlka. Hovori sa ze pred nedavnom premohli griffonskych rytierov v klanovej vojne." "Hm... To je uzasne," odsekol Graham neslusne. "Takisto sa hovori ze nemaju ani hrdost ani zlutovanie, a maju zlu povest ze sa nahnevaju a opustia tych co ich zamestnaju. Nedavno sa ich pokusal najat niekto z obchodnej gildy a skoncil s odseknutym jazykom. Musel nieco zle povedat." Temna Elfka sa pozrela na Ericu ako keby vedela ze ju sleduje. Erica rozvazne polozila jej pravu ruku na lave prso a poklonia sa jej. Sir Graham sa rychlo otocil. "Dost bolo inspekcia - vratime sa k Sirovi Sieghardtovi." "Ak je to to co si zelas, moja pani." Nez stihla odpovedat, uz sa pozerala na Grahamov chrbat ako sa hnal do zoldackeho tabora. Erica sa usmiala. Zo vsetkych Trpaslicich gild, bola Cierna Nakova (Black Anvil) znama pre konstrukciu a pouzivanie zvlastnych mechanickych zariadeni. Povrava sa ze Cierna Nakova sa podielala na tragedii, ktora sa stala na uzemi Dionu, ked sa Jadro Veze Cruma (Core of Cruma Tower) prebralo k zivotu. "Ako chces. Nemam nic proti." Sieghardt zdvihol obe ruky a traja Trpaslici zdvorilo zdvihli ich ruky tiez. Na chrbte ich ruk bolo cierne tetovanie v tvare nakovy. Hybali kratkymi nocickami ako rozpravali a Sieghardt potriasol hlavou z casu na cas ked mu Trpaslici nieco vysvetlovali. Nakoniec si vodca Trpaslikov podal ruku so Sieghardtom a Trpaslici odisli. Erica si odkaslala a opatrne trochu hlasno povedala. "Predbehli sme nas casovy plan, ale Sir Graham citi ze inspekcia je na konci, general" Sieghardt vyzeral prekvapeny, ale Graham suhlasne prikyvol hlavou. "Uz som videl dost tych dostojnych tvari vojska Sira Sieghardta. Tesim sa na vysledky vojny. Ale..." Graham urobil pauzu a pozrel sa na Ericu. Erica prikyvla. "Idem na chvilu von." "Nie," povedal Sieghardt, "To je v poriadku. Ona je doveryhodna sluzobnica." "V tom pripade..." Graham otvoril usta a chcel nieco povedat, no znova zavahal. "Ako mozete verit Trpasliokm?" Na Sieghardtovej tvari sa pomaly rozziaril usmev. "Nikdy som tak nezavisel na Trpaslikoch ako teraz, ale bola by urazka neprijat ich, ked zvazim uprimnost, ktoru mi stale preukazovali." Ukludneny Graham bez slova odisiel a nechal Sieghardta a Ericu osamote. "Nevadilo by mi ist von, general. Ale som vam vdacna ze ste o mne povedali ze som doveryhodna sluzobnica." "Musime sa rozpravat o vselicom pocas bojov, a je tazsie to znova neskor vysvetlovat." Sieghardt potom dodal, ako keby ho to prave napadlo, "Sme pred casovym planom. Spravila si kus prace, prepocitala si aj posledny zemiak zo zasob." Erica sa jemne chytila za vlasy ako naznak skromnosti. Chcela sa spytat natrpaslikov, ale nakoniec sa rozhodla neurobit tak, aj tak jej to Sieaghardt nakoniec povie. Iba on sam planoval taktiku a jeho podriadenym povedal len to co mali robit. Uz bola mnohokrat predtym prekvapena jeho metodami, ale uz si zvykla na jeho neobvykle prikazy. Temna Elfka, vodkyna cervenych vlkov cakala na tych tvoch ked vysli z tabora. Prisla ku Sieghardtovi a podala mu ruku. Jemne jej pobozkal jej sivu ruku a povedal par slov na uvitanie. Bolo to v Temno Elfskom jazyku a tak mu Erica nerozumela. Zena sa neprirodzene usmievala, ale nehovorila. Potom sa vratila do tabora, kde boli zhromazdene rasy. Zdalo sa ma Sieghardta rada. Obrancovia boli rozmiestneni na hradnych muroch. Erica ich pozorne sledovala a rukou si zakryvala oci pred slnkom. Videla vela elfov so svetlymi, ladnymi postavami a farbou pleti ako perla, ktoru im zavideli zeny Ruhnu. Zopar carodejov v cistych bielych robach stalo vedla nich s pripravenymi kuzelnickymi palicami. "Nad nami je vyse dvadsat lucisnikov. Musime sa pripravit na tazke straty ked zautocime na branu." "Nicoho sa neboj Erica," povedal Graham spokojne. "Ich sily nie su velke. Mozes si byt ista ze predtym mali v rukach najviac tak farmarske naradie. Ich luky su zastarale." Sieghardt sa bez slova pozrel na jednotky rozostavane pozdlz hradnych murov a na tvari sa mu zjavil usmev. "Lionna... Nie je zla." Erica to meno uz pocula. Ked pocula ze ulohu obrany hradu zveril do ruk dievcata ani nie dvadsat rokov starej panovnik Giranu, schuti sa smiala. Aj ked uz Lionna Blackbird velila vojskam, ktore vyhrali vela dalsich sporov, Sieghardt a Erica uz porazili nepriatelovov ovela silnejsich ako bola Lionna. Trapilo ich len to, ze sa povravalo ze Lionna dostala bozsku ochranu od ohniveho draka Valakasa. Erica obavy z tychto povier vytlacila z hlavy. Mozno ze ten pribeh poznala az priliz dobre. Navyse jej general, ktory pri nej stal by dokazal zabit protivnika s usmevom na tvari. Nevedela co si prave mysli, len to ze vyhra. Zverila by boj jemu a ona by sa starala o veci ktore jej boli pridelene. Odrazu sa ich vojska strhli v prekvapeni. Niekolko z nich ukazovalo na hradne mury s neveriacim vyrazom na tvari. So silnym skripanim sa hradna brana otvorila a vysiel z nej Elf. Na jeho porcelanovej pokozke mal Elfsku brnenu koselu (Elven chain mail), obute platinove cizmy a na opasku sa mu hojdal dlhy mec. Zdvihol jeho prazdnu pravu ruku na znak mieru. "Zda sa ze sa prisiel vzdat." Elf prekrocil most ponad priekopu a opatrne sa vydal sa k miestu kde stal Sieghardt a Erica. Poklonil sa Sieghardtovi ako vodcovi utocnikov. Sieghardt prikyvol, ale Elf stal rovno a hovoril elegantnym vlasom. "Prinasam odkaz od Lionny Blackbird, ktora ako reprezentant panovnika je poverena obranou Hradu Giran." Elf vytiahol zavitok spoza pasu a odvinul ho oboma rukami. "Statocni velitelia a vojaci. Z celeho srdca chvalim vasu disciplinu a dostojnost. Ako obranca Hradu Giran vas prosim, odlozte zbrane a vratte sa odkial ste prisli. O panovnikovi tohto hradu sa rozhodlo uz davno a nie je dovod menit toto rozhodnutie. Cokolvek chcete dosiahnut, neda sa to dosiahnut vojenskou cestou. Tato prosba je zaroven aj varovanie. Ak budete trvat na vasom bezhlavom utoku, pocitite kruty osud. S pozdravom Lionna Blackbird, velitelka obrany Hradu Giran. Nic viac." Pokrivena Grahamova tvar kontrastovala so sirokym usmevom na tvari Sieghardta. Elf ktory precital posolstvo nemal na tvari ziadny vyraz. Ako aj ostatne kmene z lesov, ktore Erica poznala, aj tento Elf mal na tvari vyraz z ktoreho boo nemozne vycitit co si dotycny mysli. Ako keby cakal sa Sieghardtovu odpoved, stal tam a ani nezmurkol. Sieghardt si pripravil odpoved a nahlas ju vyslovil. "Chod a odkaz tej mladej zene, o ktorej hovoris ze je tvoj vodca, ze nebudem robit velke problemy ak bude taka laskava a preda mi moc nad hradom. To je vsetko!" Smiech vojska bolo pocut na siroko ked Sieghardt odpovedal. Elf odpovedal bez vahania, alebo bez nanaku vzrusenia. "Beriem to tak ze ste odmietli ziadost Lady Lionny. Pojdem teda." Elf sa vybral naspat ku hradnym branam, ukazujuc svoj nechraneny chrbat. Erica podisla ku Sieghardtovi. "Ak by si ich chcel vyprovokovat, nebolo by mudrejsie mu podrezat hrldo kym by si ho pustil naspat?" "Aka provokacia? Toto je iba formalita obliehania." "Vazne? Mas zasady, ktore musis dosrziavat aj s tymto dievcatom?" Sieghardt pokyval hlavou. "Take su pravidla. Vsetko sa musi udiat podla vole hradu. Oni hrad obranuju, my nan utocime. My si urcime nase poziadavky a vyberieme si den a cas. Ti ktori pravidla porusia nikdy nebudu hradu hodni." "A nerobi to veci viac vyhodne pre stranu obrancov?" Erica zavahala, ale Sieghardt sa srdecne zasmial. Bez ohladu na to ako sa pozerala na mozne vysledky dnesneho boja, nevidela jediny dovod preco by mali prehrat. Erica si povzdychla a pokrcila ramenami. Odrazu zavial vlhky vietor zo severnych hor. Kapitola 3: Posli války - Lionna (1)Lionna shlížela z vrcholku hradeb Giranského hradu, sledujíc Vellionův návrat se z nepřátelského tábora. Elfí rytíř přijel brzy a podal zprávu: "Vůdce nepřátelských sil odmítl Lionninu žádost." Lionna si povzdechla a utvrdila se v tom co už tušila. Vellionova tvář vypadala trochu rozrušeně a Lionna se zajímala jestli obdržel i nějaká uražlivá slova od nepřátel a zaměřila svou pozornos na nepřátelský tábor. "Tak tedy budeme bojovat. Děkuji ti za tvé úsilí, Vellione." Elfí rytíř se zdvořile sklonil svou hlavu. "Na začátku dnešního rána už plánovali kam nasměrujou rytíře. Jestli nepřátelé prorazí skrz hradní bránu, tak jim musíte zabránit dojít až k vnitřnímu hradu. Baron Esthus svěřil obranu tohoto hradu mne a rád bych zabránil nepřátelům dospět k vnitřní pevnosti." "Já budu dělat vše co umím. Všechno ostatní je v rukou bohů." "Hvězdy ti vždy budou nakloněny." Elf sestoupil lehce po schodech a zmizel Lionně z očí. Lionna si znovu povzdechla, ovšem daleko víc než předtím. Méně než polovina obránců zůstala v hradu. Dokonce Cardia de Hestui a jiní, na koho se Lionna mohla vždy spoléhat, zůstali vně hradu. Nepřátelé se mohli náhle objevit bez očekávaní. Mohli vyzvědači vniknout přes hradní zdi? Mohla vůbec někomu věřit? Na chvíli její podezření měly volný průběh a všechny druhy pochyb začali prodírat do jejího vědomí. Toto děvče, které bylo uvrhnuto do role pání hradu, se pokoušelo zbavit myšlenek, které ji trápily. Hněv obklopil její celé tělo jako mlha zahalující jezero. Její kotníky zbělaly jak se opřela o hradby. "Já budu připraven bránit tento hrad Lady Lionno." Tento hlas už Lady Lionna neslyšela dlouho. Otočila se a uvědomila si, že nosil zelené obřadní oblečení přípustné jen nejvyšším knězům Evy. "Ah, Ellik! Vy jste přijeli!" "Lituji, ale byli jsme velmi zdrženi v Dionu." "Neomlouvej se. Vy víte o naší... situaci?" Ellik přikývl. "Já jsem se setkal s Dubianem při mém příjezdu." Dva staří přátele šli pomalu skrz hrad. "Jak víte, tento plán je velmi podobný s Gludijským hradem. Nejdivočejší boj v tehdejším obležení se konal u vstupu k vnitřnímu hradu. Toto by mohlo oslabit řetěz hradní obrany." "Je mi líto zmizení vévody Waldnera. On byl skvělý muž!. Stále ještě nebyl nalezen?" Mlčení Elfského kněze odhalilo, že by radši o tomto člověku nemluvil. Její hlas se náhle zvýšil. "Hlavní brána nemůže být bráněna." Lionna zkoušela velmi tvrdě bojovat, ale zabránit slzám, které se ji objevily na tváři nedokazala. "Je tady něco, co můžeme dělat?" "Bylo by dobré, kdyby jsme oslabily obranu hlavní brány a přesunuli naše síly na obranu zdí. Jakmile nepřátele prorazí skrz, musíme být připraveni stáhnout se ke vstupu do vnitřního hradu." "Mé myšlenky se ubíraly stejnym směrem. Opravdu nemáme na výběr." Ellik souhlasně přikývl. Lionna se vrátila na hradby. Dívajíc se napříč bojištěm, její upřený pohled spočl na vlajce s hlavou zlaté ovce na černém pozadí. Ona nesla své myšlenky jako těžké břímě. "Předpokládám, že tyto myšlenky jsou sdílené i našimi nepřátely." "Jejich činy jsou ty, kterých by se žádný obyčejný vůdce neodvážil vykonat. Musíme najít nějakou cestu k vítězství." Ellik považoval Lionna na chvíli za lidskou dívku jejíchž věk nebyl ani jedna desetina jeho vlastního. "Já vás bud nasledovat Lionno." Lionna se vrátila na pozice vojáků a přidělila bojové pozice lučišníkům a magům. Později, jak dala konečné strategické instrukce pěšákům ve vnitřním hradu, Ellik přivedl ženskou elfku, aby s s ní setkala. Během uvedení Lionna zpozorovala, že měla dlouhé zlaté vlasy a jemné rysy. Na jejím krku byl amulet Evy, bohyně jezera. Mnoho mladých pěšáků zjistilo, že jsou strnulí, protože poprve vidí na vlastní oči Elfskou ženu. "Můžete prosím na chvili zaměřit svou pozornost mým pokynům?," Lionna zavtipkovala. Vojáci přestali upřeně dívat na Elfí ženu, neboť byli vyvedeni z míry. Lionna se usmívala jak dala pokyn Elfce následovat ji na vyvyšené místo. "Toto je Luellin, mozná kouzelnice elfů." Lionna mohl vidět, že Elfka je mnohem starší a zastává velmi vysoká pozice v Elfské společnosti. Sklonila svou hlavu na uvítání této kouzelnice, doufající skrýtí jak nervozní byla. "Luellin vás bude během boje ochraňovat svými kouzly a léčit vaše zranění." Lionna natáhla svou ruka. "S našimi malými zdroji, lukostřelci a pěšáci by měli větší prospěch z takové chrany. Prosím pošlete tuto osobu Vellionově obraně vnitřního hradu. Přijetí takové nejisté úvahy nezdá se mi spravné ke mně." Ellikova odpověď byla zdvořilá a nepoddajná. "Jste náš vůdce. My zajistíme nezbytné opatření, aby jste nebyla zraněna. Já ale chci bojovat s vámi v první linii odvětila Luellin." Ze začátku mluvil příliš hlasitě, rychle odklonil svůj zrak směrem k pěšákům a snažil se najít někoho klidneho kdo se nebal následujícího boje. K jeho udiveni všichni vojáci měli v očich odvahu a oddanost. Toto ho uklidnilo a opět ztišil hlas. "Když obležení započne, budeme svědky velkého zmatku, jenž nastoli náš nepřitel. Na rovinu, já odmítám tento druh boje. Mladí i staří jejichž životy stály již před mnoha útrapami, budou v okamžiku zničeny. Během všech těchto nejistot je jedna věc naprosto zřejmá: Váš život nesmí být obětován." Lionna přikývla hlavou bez odpovědi. Roh zazněl v dálce. Jeho hluboký zvuk se rozléhal všude a varoval každého v Giranském hradu připravit se k boji nebo utéct před pozdějším chaosem. Mnoho z nich se zanedlouho připojí k řadě obětí jenž skončí pohřbeni pod náhrobním kamenem na nějakém zapomenutém hřbitově. Lukostřelci na hradbě uchopí šípy namířené na nepřítele a napnou tětivy svých luků vší silou. Modrá energie z důší jejich předků nabíji zbraně obránců čímž se stávají silnejší. Jednotky útočících vojáků uspořádané ve skupinách po třiceti, očekávají signál. Nakonec, velitelé na poli zvedli své meče a vojáci začali pochodovat směrem k hradu v arytmicky sílících kroků řídce přerušované výkřiky války. Stovky šípů se prořízly oblouhou. Boj začal. |